Kežmarčan. Športovec. Výborný spoločník do partie. Človek so zdravým sebavedomím a správnymi životnými cieľmi. To je Štefan Bednár, ktorého niektorí poznajú aj pod prezývkou „Stygi“.
Tento 27-ročný Kežmarčan je slovenským reprezentantom v športovom lezení, minulú sezónu sa venoval hlavne disciplíne bouldering. Je to horolezecká disciplína, pri ktorej sa lezie bez lana, väčšinou na malých skalných blokoch. Práve od toho sa odvodil aj názov tejto horolezeckej disciplíny, pretože preklad z angličtiny slovo „boulder“ je po slovensky „balvan“.
Športové lezenie bude od roku 2020 aj na olympiáde, čím sa záujem o tento šport samozrejme zvyšuje a je potešiteľné, že aj Kežmarok má v tomto športe svojho reprezentanta. O tom, že je to naozaj horúce želiezko v tomto športe svedčí súpis jeho úspechov a aj to, že v slovenskej reprezentácii nie je žiadnym nováčikom. Ba naopak je jeho stálicou.
V posledných rokoch je Stygi jedným z hlavných hnacích motorov v reprezentácii, čo dokázal i v ostatných medzinárodných horolezeckých pretekoch, na ktorých sa zúčastnil. Tie sa uskutočnili v Bratislave a boli to Majstrovstvá Slovenska OPEN v lezení na obtiažnosť, kde získal bronzovú medailu. V roku 2017 dosiahol ale i iné športové úspechy. O nich, ale i o ďalších svojich športových cieľoch prezradil tento sympatický kežmarský športovec Kežmarskému športu.
Prečo máte prezývku „Stygi“?
Prezývka pochádza z čias kedy sme sa ešte ako deti venovali elektronickým športom ako Warcraft 3 v miestnych PC herniach. Ja som hrával za tím nemrtvých a odtiaľ pochádza prezývka Stygian, čo v preklade znamená podsvetný, temný, neporušiteľný, z toho vznikla skratka Stygi a tento nick používam na internete.
Ste už stálym členom reprezentačného družstva Slovenska. Ktorá je to už sezóna v reprezentačnom tíme?
V reprezentačnom družstve komisie alpinizmu SHS James som od roku 2013, čiže 5 rokov a v družstve ostávam aj v roku 2018.
Ako hodnotíte sezónu v roku 2017 z pohľadu člena reprezentačného tímu?
Moju sezónu 2017 hodnotím veľmi pozitívne, nakoľko sa mi podarilo posunúť limity svojej výkonnosti aj napriek zraneniam, s ktorými som bojoval na začiatku roka. Z pohľadu reprezentačného družstva mala moja činnosť taktiež prínos, keďže som pôsobil na skalách v zahraničí, tento rok najmä vo Švajčiarsku. Podarilo sa mi preliezť hodnotné výkony a tak propagovať slovenské lezenie v zahraničí. Sezónu som ukončil 23. miestom v neoficiálnom boulderingovom svetovom rebríčku na najpopulárnejšej svetovej lezeckej stránke 8a.nu. (https://www.8a.nu/scorecard/Ranking.aspx)
V čom je rozdiel, keď niekto členom reprezentácie je a niekto nie je? Musí splniť nejaký počet výstupov alebo v ich náročnosti?
Samozrejme, ako všetko tak aj lezecký šport sa vyvíja a najmä v zahraničnej konkurencii výkony rastú. Čiže aj na reprezentantov v komisii alpinizmu SHS James sú kladené nároky na rast výkonnosti a podávanie čo najlepších výkonov. Každý rok zasadá vedenie komisie a na základe podaných výkonov rozhoduje o zložení reprezentačného družstva. Ak sa počas predchádzajúceho roka nezadarí a nenaplnia sa stanovené ciele, je veľká šanca, že reprezentant nebude zaradený do tímu na ďalší rok. Rozdiel je samozrejme v náročnosti výstupov. Tie sa buď rovnajú alebo aspoň približujú výkonnosti v medzinárodnej konkurencii.
Ako sa môže lezec do reprezentácie dostať?
Musí dosahovať výkony, ktoré sú porovnateľné so súčasnými najlepšími výkonmi v rámci SR. Postupne cez širší výber a dlhšie pozorovanie rastu výkonnosti a perspektívy lezca sa môže dostať do reprezentačného družstva. V reprezentácii je obmedzený počet miest, ako aj rozpočet komisie.
Približne koľko percent pokryje finančný reprezentačný príspevok, ktorý dostanete od JAMESu, ako člen reprezentácie, na vaše aktivity, ktoré absolvujete počas roka?
Bohužiaľ je to len asi 30-40 %. Určite by sa hodila väčšia podpora, aby sa človek mohol viac sústrediť na výkony. Progres vo výkonnosti by tak bol rýchlejší.
Ktoré horolezecké výkony reprezentačného družstva boli v roku 2017 výnimočné?
Komisia alpinizmu SHS James má na základe štatútu dlhoročnú tradíciu v udeľovaní „symbolických karabín“ za výnimočné výkony. Zlatá karabína – svetový výkon. Strieborná karabína – európsky výkon. Bronzová karabína – slovenský/národný výkon. (Za výkony v roku 2017 bolo slovenským horolezcom udelených – 1 zlatá karabína, 6 strieborných a 6 bronzových karabín a 8 čestných uznaní – pozn. red.)
Spomenul by som asi, najmä z nášho regiónu známeho, horolezca Petra Hámora a jeho Zlatú karabínu za prelez všetkých 14 osemtisícoviek v Himalájach.
Ktorý svoj výkon zo sezóny 2017 si najviac ceníte?
Mne sa tohto roku podarilo posunúť svoju výkonnosť v boulderingu na 8B+ prelezom legendárneho silového problému vo švajčiarskom Magic Woode s názvom: The Never Ending Story 8B+. Za tento výkon som bol ocenený Striebornou karabínou SHS James.
Pre predstavu náročnosti klasifikácie v boulderingu. Extrémne silové lezenie vo svete od levelu 8A má postupnosť 8A, 8A+, 8B, 8B+, 8C, 8C+, kde top svetové výkony začínajú od 8C levelu a je ich len niekoľko desiatok.
Ktoré horolezecké podujatie/podujatia na Slovensku obľubujete?
Na Slovensku sa organizuje mnoho lezeckých podujatí. Čo sa týka môjho športového zamerania, tak ja obľubujem asi najmä najväčší festival Hory a mesto, ktorý býva v bratislavskom Auparku.
V našom regióne mám rád Medzinárodný festival horských filmov v Poprade, ktorý má už dlhoročnú tradíciu.
A nakoniec novovznikajúca tradícia lezeckých pretekov, ktoré sú organizované v podobe malého festivalu v areáli nášho kežmarského hradu. Toto podujatie má vďaka priestorom hradu výnimočnú atmosféru a myslím, že do budúcna má potenciál prilákať aj širokú verejnosť ako voľnočasovú aktivitu v kontexte spojenia športového podujatia a kultúry. Túto akciu organizujú chlapci z nášho klubu ŠK James Kežmarok.
Je na Slovensku dostatok boulderingových talentov?
Zaradením športového lezenia na Olympijské hry v Tokiu 2020 sa popularita tohto športu zvyšuje aj na Slovensku, najmä však na západe. Počet detí registrovaných v kluboch narastá a snáď sa časom nájdu aj mladé talenty zo Slovenska, ktoré dokážu konkurovať zahraničným lezcom.
A ako je v tomto smere na tom Kežmarok? Kráča niekto vo vašich stopách?
Pravdupovediac ja som často za lezením v zahraničí a veľa cestujem, neviem čo sa deje doma. Viem len, že sa postavila stienka pre deti v CVČ, kde deti lezú a trénujú, tak snáď sa niekto uchytí a bude v tom pokračovať až do vrcholovej športovej prípravy. Ak by aj nie, lezenie ako pohybová príprava pre deti má veľmi veľa pozitívnych efektov.
V kežmarských športových kruhoch ste známa športová osobnosť. Všíma si vaše výkony aj mesto Kežmarok?
Ďakujem za uznanie. Samozrejme, mesto Kežmarok reprezentujem, keďže na všetkých pretekoch leziem za náš klub ŠK James Kežmarok. Myslím, že veľa ľudí z iných častí Slovenska, ale aj Česka, Poľska, Maďarska vďaka tomu vie, kde sa nachádza naše mesto.
Dostali ste napríklad niekedy nejaké ocenenie alebo finančnú dotáciu z mesta alebo týmto smerom ani vy nevyvíjate žiadne aktivity a ani ste o žiadny príspevok nikdy nežiadali?
Od mesta som dostal ocenenie v rámci okresu v roku 2013, bohužiaľ som sa nemohol zúčastniť, keďže som bol na zahraničnom sústredení, ale cenu prebral môj otec. Ocenenie nás potešilo.
Čo sa týka dotácii, niečo od mesta dostáva na činnosť náš klub ŠK James Kežmarok. Na moju činnosť to ale nie sú nejaké významne čiastky. Samozrejme, každá podpora sa zíde a v športe je vítaná.
S kým najradšej cestujete a absolvujete svoje horolezecké výstupy?
Cestovanie a spoznávanie nových krajín je na tomto športe jedna z najlepších vecí. Vždy keď sa nájde super partia, výjazdy sú tým lepšie. Zloženie býva rôzne, niekedy sa mi stane, že na výjazdy idem aj sám a leziem s partiou zo zahraničia.
Máte niekde na svete svoju obľúbenú horolezeckú lokalitu?
Ja mám rád skôr teplo a krásne slnečné španielske kaňony. Uprostred tečúci tyrkysový potok, po stranách obrovské oranžové skalné previsy. Iným slovom sa takáto lokalita volá Rodellar na severe Španielska. Na googli nejaké fotky budú. Na skalnom lezení v prírode je práve najlepšie to, že každá oblasť je jedinečná, má svoju atmosféru a prírodné krásy. Nikdy to nie je to isté.
Máte už dnes vyhliadnuté svoje výzvy, ktoré máte v pláne zdolať v roku 2018?
Ciele na rok 2018 sú nastavené. Ak všetko pôjde podľa plánov, dúfajúc bez zranení. Tohto roku by som chcel vyliezť viacero bouldrov za 8B+, priblížiť sa levelu 8C a nejaké výkony aj v lezení s lanom na úrovni 9a.
Čo by ste chceli v boulderingu dosiahnuť?
Mojim dlhodobým cieľom v boulderingu je dosiahnuť limit vlastných silových možností a maximálne naplnenie svojho potenciálu. Nedá sa povedať na aký level sa mi podarí dopracovať, ale myslím, že spomenutý svetový level 8C by mohol byť reálny. V tomto dlhoročnom perspektívnom rozvoji sa riadim mottom: Olympijským heslom v neustály pokrok a rozvoj – Citius! Altius! Fortius! Rýchlejšie! Vyššie! Silnejšie!
Tak, držíme nášmu reprezentantovi palce, nech mu forma graduje, aby sme mohli mať počas olympiády 2020 v ďalekom Japonsku jedno nečakané, no určite pozitívne prekvapenie. Šanca na dobrý výsledok a úspech je tu totiž vždy. Aj preto sa Kežmarský šport bude snažiť trošku viac mapovať športovú cestu Kežmarčana Štefana Bednára, aby sme aspoň takýmto spôsobom nielen zviditeľnili jeho úspechy, ale aspoň takýmto malým dielom podporili aj jeho prípadnú účasť na najväčšom športovom sviatku sveta.
Tak teda, Stygi, do ďalšej športovej budúcnosti ti všetci prajeme: Citius! Altius! Fortius!
Fotografie: archív Štefana Bednára