Hoci sa Majstrovstvá sveta v hokejbale skončili pred vyše dvomi mesiacmi (22. 6. 2019) a nová hokejbalová sezóna je predo dvermi, zdá sa, že nikto si vo vedení mesta, po šampionáte, ktorý Slovensko vyhralo, ani nespomenul, že na tomto podujatí sme mali najpočetnejšiu enklávu hráčov zo všetkých klubov na Slovensku!
Až kvinteto hráčov z kežmarského hokejbalového klubu – Boris Oravec, Libor Teplický, Lukáš Olejník, Patrik Svitana, Matúš Lipták, vybojovalo pre Slovensko titul majstra sveta! Určite by každému z týchto hráčov príjemne ulahodilo, že si tento ich úspech niekto z kompetentných všimol, no zdá sa, že pozvanie na stretnutie, podanie rúk a poďakovanie za vzornú reprezentáciu mesta sa už asi v našom meste nenosí. Určite by na spoločnom stretnutí bolo o čom hovoriť…
Doteraz vedenie klubu ani hráči neevidujú žiadny kontakt, aspoň ten základný s preskúmaním možnosti pozvať týchto úspešných reprezentantov na mestský úrad, ktorí mierou vrchovatou pozitívne zviditeľnili mesto Kežmarok. Ak niekto počítal s tým, veď to stačí na začiatku novej sezóny, tak je otázka či nejaká hokejbalová sezóna vôbec bude.
I takéto nepodanie rúk s úspešnými športovcami majú totiž za následok, že športové osobnosti nám potom z mesta odchádzajú. Veď traja z daného majstrovského kvinteta už budú hrať hokejbal v novej sezóne za iný klub, takže ťažko bude zladiť ich čas pre návštevu Kežmarku. A čo zvyšní dvaja? S najväčšou pravdepodobnosťou už si hokejbal v Kežmarku asi veľa nezahrajú, pretože aj ďalší hráči z klubu chcú hrať hokejbal inde. Klub je tak pred ťažkou dilemou či vôbec prihlásiť alebo neprihlásiť mužstvo v sezóne 2019/2020 do extraligy!
Práve pri posedení s vedením mesta v júni či júli, kedy boli ešte čerstvé spomienky na šampionát, sa dalo o všeličom porozprávať i dohodnúť. Mohli sa veci pokojne rozanalyzovať ako ďalej s prisľubovanou výstavbou nového hokejbalového ihriska, ako ďalej s extraligovým mužstvom, či je všetko v poriadku, ako ďalej s mládežou, ktorá je aj nie je. Všetky veci sa dajú predebatovať, ak sa chce. Na všetko musí byť aj partner. Ak však po takomto fantastickom športovom úspechu je na jednej strane úplné ticho a nikto si nevie nájsť cestu k týmto úspešným reprezentantom, tak to nie je dobrá vizitka, že nám ide o to dať veciam vyšší level. Je zrejmé, že tadiaľ tá správna cesta nevedie a aj preto si našli títo hokejbalisti inú cestu, čo je škoda, pretože aspoň to podanie rúk si chlapci zaslúžili…